Bukit Lawang a Banda Aceh - 12 dní

Privítanie v Kualanamu a cesta do Bukit Lawang, štyri až päť hodín cez palmové a potom kaučukové plantáže. Ubytovanie v penzióne pri rieke. Zvyšok dňa je váš a sprievodca pri večeri vysvetlí treking: čo si vziať, čo nechať doma a aká tá chôdza naozaj je.

Pätnásť až dvadsať minút cez kaučukovú plantáž k hranici parku, krátke poučenie o pravidlách a dovnútra. Sprievodca prispôsobí tempo vám a pravidelne zastavuje; asi po dvoch hodinách je prestávka na ovocie. Toto je úsek s najväčšou šancou na orangutany a ďalšie primáty, hoci pozorovanie nikdy nie je isté a prales nie je zoo. Na obed vyprážaná ryža na trase, potom ďalej k prvému táboru pri rieke.

Dlhší deň na trase, mimo úseku, ktorý využívajú jednodňové treky, k druhému táboru hlbšie v pralese. Rovnaký rytmus ako prvý deň: prestávky, keď ich potrebujete, obed na trase, ovocie popoludní. Čaj pri rieke, večera s posádkou a skorý spánok. Po zotmení je prales hlučný.

Dve až tri hodiny chôdze, posledné ráno v pralese pokojným tempom, so zastávkou pri malom vodopáde, kde si môžete zaplávať alebo si sadnúť pod prúd. Späť do tábora na obed. Plte tvoria nafukovacie duše z nákladných áut zviazané dokopy a rieka vás za necelú polhodinu dovezie do dediny. Ubytovanie v hoteli, sprcha a zvyšok dňa je váš.

Pomalé ráno v Bukit Lawang: poriadne raňajky, čas prebaliť sa a oddeliť veci z džungle od vecí na ostrov. Odchod po desiatej na cestu do Medanu, tri až päť hodín, a ubytovanie v hoteli pri letisku. Na dnes nie je naplánované nič iné, a to zámerne. Tento deň je poistkou celej cesty: ak sa prales natiahol alebo bola rieka vysoko, tento deň to pohltí a zajtrajšie lietadlo odlieta v čase raňajok z letiska dvadsať minút odtiaľto.

Krátky presun na terminál a asi hodina a štvrť letu s pristátím dopoludnia. Váš acehský sprievodca vás čaká v príletovej hale. Cestou do mesta masový hrob v Sirone, kde spoločne pochovali viac než štyridsaťtisíc ľudí, ktorých po cunami v roku 2004 nebolo možné identifikovať. Rodiny sem stále chodia modliť sa, preto sa oblečte ako do mešity a fotoaparát nechajte v taške. Ubytovanie a potom neskoro popoludní areál Veľkej mešity Baiturrahman a kaviareň v Ulee Kareng, kde sa káva znova a znova cedí cez látkový filter, ktorý barista dvíha nad hlavu.

Veľká mešita o 7:30, pred horúčavou. Nemoslimskí návštevníci môžu na nádvorie a na minaret, nie však do modlitebnej sály; plášte a šatky rozdávajú pri bráne zadarmo. Potom Múzeum cunami, postavené ako dom Rumoh Aceh na koloch, aby samotná stavba mohla slúžiť ako únikový kopec: rátajte s hodinou a pol a hneď potom nič náročné. Popoludní 2 600-tonová plávajúca elektráreň, ktorú vlna zaniesla dva kilometre do vnútrozemia, a rybárska loď v Lampule, ktorá dodnes leží na dome, do ktorého narazila a na ktorú z jeho strechy vyliezlo päťdesiatosem ľudí a prežilo.

Odchod z hotela o siedmej na rýchly trajekt o 8:00 v Ulee Lheue. Plavba trvá štyridsaťpäť minút až hodinu a z Balohanu je to asi pol hodiny autom na západ ostrova. Ubytovanie a rovno do vody pri domácom útese, ktorý hneď od pláže klesá z piatich na tridsať metrov. Popoludní krátka plavba do morskej záhrady Rubiah: raje, obrovské lastúry a perutýny pri móle, plytko a chránene, a práve preto sem väčšina ľudí prichádza.

Celé dopoludnie na lodi: morská záhrada znova pri inom stave prílivu, potom západná Rubiah za murénami a ropušnicami. Voda má celoročne 28 až 29 stupňov a viditeľnosť je v priemere viac než dvadsať metrov. Certifikovaní potápači si môžu cez ostrovné centrá priplatiť ponory, po podpise vyhlásenia o poistení. Neskoré popoludnie na tichom bielom piesku v Sumur Tiga na východnej strane a večera na pláži.

Pol hodiny od mesta Sabang leží pole Jaboi: štyri činné krátery v rade, dosť blízko pri sebe, aby sa dali obísť všetky, s fumarolami vypúšťajúcimi síru, vriacim bahnom, bielou skalou a mŕtvymi stromami. Chodník je na indonézske sopky mierny a miestni sprievodcovia vás vezmú priamo k prieduchom, preto si vezmite respirátor a ak máte dýchacie ťažkosti, toto vynechajte. Potom japonské vojnové opevnenie nad zátokou, morské jaskyne na severnom pobreží a Kilometer nula, najzápadnejší bod Indonézie, kde ide skôr o výhľad na Indický oceán než o samotný pamätník.

Trajekt o 8:00 späť do Ulee Lheue, v Banda Aceh dopoludnia s celým dňom pred sebou. Na západ pozdĺž pobrežia k mešite v Lampuuku, ktorá stojí tam, kde jej dedina neostala, a dole na pláž pod ňou; je to rodinná pláž v provincii s pravidlami obliekania, takže radšej tričko do vody a kraťasy než plavky. Do vnútrozemia do Gampong Siem, kde sa krosná na songket ovládajú súčasne rukou aj nohou a tkáčka vás prevedie od surovej nite po hotovú látku. Posledná noc tu zároveň pokrýva interval, počas ktorého po potápaní nemožno lietať.

Raňajky a potom smerom na letisko na ayam tangkap v podniku päť minút od brány terminálu: kurča vyprážané pod kopou karí a pandánových listov, ktoré sa jedia rovnako ako mäso. Ranný let do Medanu pristáva okolo obeda, včas na nadväzujúce spojenie.